Znalosť anglickej abecedy vám automaticky nepovie, ako prečítať anglické slovo. Môžete vedieť pomenovať každé písmeno v slove name a stále si nebyť istí, prečo sa koncové e nevyslovuje. Môžete sa naučiť food a potom zistiť, že good má inú samohlásku napriek rovnakému zápisu oo. Tieto ťažkosti majú vysvetlenie, no nie každé slovo sa riadi jedným jednoduchým pravidlom.
Učiť sa čítať anglické slová znamená rozpoznávať opakujúce sa vzťahy medzi písmenami a hláskami, všímať si, kde sa tieto vzťahy menia, a vedieť si overiť prvý odhad. Cieľom nie je naučiť sa naspamäť obrovskú tabuľku, skôr než otvoríte knihu. Ide o osvojenie užitočných vzorcov a ich prepojenie so slovami, ktorých výslovnosť naozaj poznáte.
Táto príručka vysvetľuje hlavné vzorce pre začiatočníkov: samohlásky, nemé koncové e, bežné skupiny písmen, nemé písmená, slovný prízvuk a gramatické koncovky. Príklady sú uvedené priamo pri vysvetleniach. Dôraz je na správne čítanie napísaných slov nahlas; porozumenie textu si vyžaduje aj slovnú zásobu a gramatiku.
Čítajte hlásky a ich skupiny, nie názvy písmen
Názvy písmen sú užitočné, keď nahlas hláskujete meno alebo adresu. Čítanie slova je iná úloha. Názov písmena M je /em/, ale na začiatku slova map /mæp/ označuje hlásku /m/. Spojením názvov písmen M–A–P by ste slovo vyhláskovali, nie vyslovili.
Napísané písmená fungujú aj v skupinách. V slove shop /ʃɒp/ označuje sh jednu hlásku. Naopak, x v slove box /bɒks/ označuje sled hlások /k/ + /s/. Počet napísaných písmen vám teda nehovorí, koľko hlások treba vysloviť.
Pri novom slove hľadajte známe skupiny ešte pred čítaním písmeno po písmene. Rozpoznanie sh, ee alebo bežnej koncovky znižuje počet samostatných rozhodnutí, ktoré musíte urobiť. Je to východiskový postup, nie dôvod ignorovať zvyšok slova: dôležitá môže byť poloha skupiny aj okolité písmená.
Prečítajte si aj: Anglická abeceda: všetkých 26 písmen, výslovnosť a príklady
Používajte fonetický prepis ako mapu výslovnosti
Fonetický prepis zachytáva výslovnosť, nie bežný pravopis. Znaky medzi lomkami, napríklad /mæt/, označujú hlásky. Prepis môže ukázať hlásku, ktorá nie je z písmen zrejmá, písmeno, ktoré sa nevyslovuje, alebo polohu prízvuku. Učte sa vždy niekoľko znakov a spájajte ich s nahrávkami, namiesto toho, aby ste ich považovali za ďalšiu abecedu na tiché memorovanie.
V tejto príručke označuje ː dlhú samohlásku v zvolenom systéme prepisu a znak ˈ stojí pred slabikou s hlavným prízvukom. Zápis ako /aɪ/ označuje plynulý prechod medzi dvoma samohláskovými polohami v jednej slabike, nie dve samostatne vyslovené slabiky. Znaky /ʃ/ a /tʃ/ označujú hlásky na začiatku slov ship a chip.
Príklady väčšinou používajú bežný britský model z učebných slovníkov. Americké varianty sú označené tam, kde sú relevantné. Ani jeden model neopisuje všetkých hovoriacich v Británii alebo Spojených štátoch. Prehľad znakov nájdete v príručke Oxford k fonetickej abecede; nahrané príklady hľadajte v učebnom slovníku. Približný zápis slovenskými písmenami môže byť dočasnou pomôckou, nedokáže však presne zachytiť každú anglickú hlásku.
Otvorené a zatvorené slabiky: užitočné vzorce, nie úplný systém
Slabika je jednotka výslovnosti vytvorená okolo jadra, ktorým býva samohláska. Slabiky nepočítajte podľa počtu písmen označujúcich samohlásky. Book má dve takéto písmená, ale jednu slabiku, a make má tiež jednu slabiku napriek napísanému koncovému e.
Materiály na čítanie pre začiatočníkov často opisujú pravopisný vzorec zatvorenej slabiky ako samohlásku, po ktorej nasleduje jedna alebo viac spoluhlások uzatvárajúcich slabiku, napríklad v slovách cat alebo hand. Samohláska v ňom býva krátka. Vzorec otvorenej slabiky sa končí písmenom označujúcim samohlásku, ako v me alebo go; jej výslovnosť často pripomína názov písmena. Sú to užitočné učebné označenia pravopisných vzorcov, nie neomylný spôsob delenia a vyslovovania každého dlhšieho slova.
Slová ako make a time je tu vhodnejšie zaradiť do samostatného vzorca samohláska–spoluhláska–nemé e. Nemé písmeno nevytvára druhú vyslovenú slabiku. Rôzne kurzy členia slabikové vzorce odlišne, preto tabuľku štyroch alebo šiestich typov chápte ako učebný rámec, nie ako záruku, že doň všetky anglické slová zapadnú bez výnimiek.
Krátke samohlásky: naučte sa hlásku, nielen jej označenie
Užitočným východiskom je krátke slovo so samohláskou medzi spoluhláskami. K bežným vzorcom patrí a v cat /kæt/, e v bed /bed/, i v sit /sɪt/, o v britskom hot /hɒt/ a u v cup /kʌp/. Každý vzorec sa učte prostredníctvom slova a jeho nahrávky.
Výraz krátka samohláska neznamená, že správnu hlásku vytvoríte iba skrátením inej samohlásky. V slovách ship /ʃɪp/ a sheep /ʃiːp/ sa samohlásky líšia farbou zvuku aj obvyklým trvaním. Záleží na polohe jazyka a tvare úst. Počúvajte rozdiel a napodobňujte ho; samotné predĺženie rovnakej slovenskej samohlásky nemusí tento rozdiel vytvoriť.
Rozdiely sa objavujú aj pri týchto základných zápisoch. Put /pʊt/ má v zvolenom modeli výslovnosti inú samohlásku než cut /kʌt/. Americké hot má bežne /ɑː/ namiesto britského slovníkového /ɒ/. Takéto rozdiely neznamenajú, že vzorce sú zbytočné: ukazujú, prečo má vzorec navrhnúť výslovnosť na overenie, nie prevážiť nad spoľahlivou nahrávkou.
Nemé koncové e: prečo hat a hate znejú inak
V mnohých krátkych slovách sprevádza nemé koncové e zmenu predchádzajúcej samohlásky. Porovnajte hat a hate: napísané e nepridáva vyslovenú slabiku, ale samohláska sa mení z /æ/ na /eɪ/. Učitelia to niekedy opisujú tak, že samohláska „hovorí svoj názov“.
| Bez koncového e | S nemým koncovým e | Zmena samohlásky v týchto príkladoch |
|---|---|---|
| hat /hæt/ | hate /heɪt/ | /æ/ → /eɪ/ |
| sit /sɪt/ | site /saɪt/ | /ɪ/ → /aɪ/ |
| not /nɒt/ | note /nəʊt/ | /ɒ/ → /əʊ/ |
| cut /kʌt/ | cute /kjuːt/ | /ʌ/ → /juː/ |
Označenie dlhá samohláska sa v tomto učebnom vzorci netýka iba dĺžky: /eɪ/ a /aɪ/ sú dvojhlásky a /juː/ zahŕňa spoluhlásku pred samohláskou. Tabuľku chápte ako pravopisný vzorec. Ďalšie precvičovanie ponúka aktivita British Council o vzťahu medzi hláskami a pravopisom.
Tento vzorec nie je univerzálny. Have /hæv/, give /ɡɪv/ a love /lʌv/ sa končia nemým e, ale neprechádzajú zmenou samohlásky opísanou vyššie. Bežné výnimky sa učte ako celé slová, namiesto toho, aby ste sa známe slovo snažili nasilu prispôsobiť pravidlu.
Samohláskové skupiny: rozpoznajte skupinu a potom overte slovo
Dve písmená označujúce samohlásky môžu predstavovať jednu samohlásku alebo dvojhlásku. Rozpoznanie skupiny vám pomôže nečítať každé napísané písmeno samostatne. Neexistuje však pravidlo, podľa ktorého prvá z dvoch samohlások musí vždy znieť ako názov písmena v abecede. Výslovnosť sa viaže na celé slovo a jeho pravopisný vzorec.
| Zápis | Užitočný východiskový vzorec | Čo si všimnúť |
|---|---|---|
| ee | see /siː/, green /ɡriːn/ | Písmená označujú jednu samohlásku, nie dve slabiky. |
| ea | team /tiːm/ | Porovnajte bread /bred/: rovnaký zápis má inú výslovnosť. |
| ai, ay | rain /reɪn/, day /deɪ/ | Said /sed/ je bežnou výnimkou zo vzorca ai. |
| oa | boat /bəʊt/ | Bežná americká samohláska je /oʊ/. |
| oo | food /fuːd/, good /ɡʊd/ | Tieto známe slová majú odlišné samohlásky. |
| oi, oy | coin /kɔɪn/, boy /bɔɪ/ | Zvuk samohlásky sa plynulo mení v rámci jednej slabiky. |
| ou, ow | out /aʊt/, now /naʊ/ | Porovnajte snow /snəʊ/ a young /jʌŋ/; tieto zápisy majú viacero spôsobov čítania. |
Tabuľku používajte na vytváranie malých skupín podobných slov, nie ako dôvod predpokladať, že celý stĺpec má jedinú výslovnosť. Keď sa naučíte výnimku, zapíšte si ju vedľa známeho vzorca. Porovnanie team s bread jasne ukazuje rozdiel a pripomína, prečo si treba overiť nové slovo s ea.
Pozornosť si zaslúži aj písmeno y. Môže označovať spoluhlásku na začiatku slova yes, samohlásku /aɪ/ v my alebo koncovú samohlásku bežne prepisovanú ako /i/ v happy. Jeho názov v abecede vám nepovie, akú úlohu má v konkrétnom slove.
Spoluhláskové písmená, ktorých výslovnosť sa môže meniť
Výslovnosť mnohých spoluhláskových zápisov je pomerne predvídateľná, no viaceré známe písmená sa čítajú viac než jedným spôsobom. C bežne označuje /s/ pred e, i, y, ako v slove city, a /k/ v slovách ako cat. Tento vzorec je užitočný pri prvom stretnutí so slovom, ale skupiny ako ch potrebujú vlastné vysvetlenie.
G môže pred tými istými písmenami označovať /dʒ/, ako v slove giant. Tento vzorec je menej spoľahlivý: get, give a girl sa všetky začínajú na /ɡ/. Overte si celé slovo, namiesto toho, aby ste predpokladali, že nasledujúca samohláska vždy určuje danú hlásku.
S môže označovať /s/ alebo /z/, ako v slovách see a rose. X môže označovať /ks/ v box, ale /ɡz/ v exam. Tieto rozdiely patria k učeniu výslovnosti slova; neznamenajú, že ste zabudli abecedu.
Skupiny spoluhlások: sh, ch, th, ph a ng
Skupina spoluhláskových písmen môže označovať jednu hlásku alebo sled hlások, ktorý nezodpovedá jednotlivým názvom písmen. Sh bežne označuje /ʃ/, ako v slove shop. Ch často označuje /tʃ/, ako v chair, no porovnajte school s /k/ a chef s /ʃ/. Bežné čítanie berte ako východisko a tieto časté výnimky sa naučte osobitne.
Th bežne označuje buď /θ/, ako v think, alebo /ð/, ako v this. Pri týchto hláskach sa špička jazyka dotýka horných predných zubov alebo je tesne pri nich a vzduch prechádza úzkou medzerou. Prvá hláska je neznelá a druhá znelá. Znelosť znamená kmitanie hlasiviek; obe hlásky môžete porovnať, keď sa zľahka dotknete hrdla. Nenahrádzajte ich automaticky slovenským „s“, „z“, „t“ či „d“. Počúvajte a precvičujte samotný anglický rozdiel.
Ph často označuje /f/, ako v phone. V slove sing /sɪŋ/ označuje ng jednu nosovú hlásku tvorenú v zadnej časti úst; nenasleduje po nej samostatné /ɡ/. Výslovnosť slova finger však obsahuje /ŋɡ/. Zápis ng preto nezodpovedá vždy presne rovnakému sledu hlások.
Ck bežne označuje jedinú hlásku /k/, ako v back, zatiaľ čo qu bežne označuje /kw/, ako v quick. Medzi susedné spoluhlásky automaticky nevkladajte samohlásku. V slove ako stop patria začiatočné /s/ a /t/ k sebe bez ďalšej slabiky.
Nemé písmená: prečo sa niektoré napísané písmená nevyslovujú
Nemé písmeno zostáva súčasťou pravopisu slova, ale pri bežnej výslovnosti nemá vlastnú samostatnú hlásku. Môže to pôsobiť nezvyčajne, keďže vzťah medzi pravopisom a výslovnosťou je v slovenčine pravidelnejší. Vyslovenie každého viditeľného písmena nie je automaticky presnejšie; známe anglické slovo môže zmeniť na neznámy sled zvukov.
K užitočným vzorcom patrí nemé začiatočné k v know a knee, nemé začiatočné w v write a wrong a nemé koncové b v lamb a climb. Slovo hour sa začína samohláskou, pretože jeho h je nemé. Keď si takéto slovo prvýkrát zapisujete, označte jeho nemú časť.
Iné zápisy majú viacero možných výslovností. Gh je nemé v night, označuje /f/ v laugh a /ɡ/ v ghost. Tieto slová sa učte s nahrávkami, namiesto toho, aby ste každé gh považovali za nemé. British Council ponúka ďalšie vysvetlenie bežných vzorcov s nemými písmenami.
Samohlásky pri r a rozdiely medzi modelmi výslovnosti
Keď po samohláske nasleduje napísané r, jednoduché samohláskové vzorce uvedené vyššie už nemusia predpovedať jej výslovnosť. Porovnajte britské referenčné tvary cat /kæt/ a car /kɑː/. Skupiny ako ar, or, er, ir a ur sa oplatí rozpoznávať, no každú treba stále spájať so skutočnými slovami a prízvukom.
V tomto britskom modeli prízvučné or často označuje /ɔː/, ako v born /bɔːn/. Prízvučné skupiny er, ir, ur často zdieľajú výslovnosť /ɜː/, ako v term /tɜːm/, bird /bɜːd/ a turn /tɜːn/. Podmienka prízvuku je dôležitá: neprízvučná koncovka slova teacher má namiesto toho oslabenú samohlásku. Tieto príklady poskytujú užitočné skupiny a zároveň ponechávajú priestor pre výnimky a rozdiely medzi variantmi výslovnosti, s ktorými sa stretnete.
V bežnom nerotickom britskom slovníkovom modeli sa napísané r pred spoluhláskou alebo pauzou nevyslovuje. V bežnom rotickom americkom modeli sa vyslovuje. Preto môže slovník uvádzať car v britskej angličtine ako /kɑː/ a v americkej ako /kɑːr/. V súvislej reči môže britský hovoriaci používajúci prvý model vysloviť spojovacie /r/ pred nasledujúcou samohláskou, ako v spojení car engine.
Nie všetky britské varianty vynechávajú toto r a nie všetky americké varianty sa riadia rovnakým vzorcom. Začiatočník nemusí ovládať každú regionálnu odlišnosť. Pri vlastnom precvičovaní používajte jasný model výslovnosti a zároveň majte na pamäti, že aj iná slovníková nahrávka môže byť správna.
Slovný prízvuk a oslabené samohlásky: prečo nie je každá hláska rovnako zreteľná
V slove s viacerými slabikami nesie jedna zvyčajne hlavný prízvuk. Je výraznejšia než ostatné vďaka kombinácii výšky tónu, dĺžky a intenzity. Na rozdiel od slovenčiny nie je anglický prízvuk pevne viazaný na prvú slabiku; nie je vždy ani na poslednej, preto vám samotný pravopis nie vždy povie, kam ho umiestniť. Slovníkové označenie prízvuku patrí k informáciám, ktoré sa treba naučiť.
V slove about /əˈbaʊt/ padá hlavný prízvuk na druhú slabiku. Prvá samohláska je /ə/, nazývaná šva: bežná oslabená samohláska v neprízvučných slabikách. Neznie ako názov písmena A v abecede. Šva môžu označovať rôzne samohláskové písmená, čo je jeden z dôvodov, prečo čítanie každej samohlásky jej najznámejšou hláskou môže viesť k neprirodzenej výslovnosti.
Nie každá neprízvučná samohláska sa mení na šva. V slove happy sa koncová neprízvučná samohláska bežne prepisuje ako /i/. Čítajte celý prepis a počúvajte celé slovo, namiesto nahrádzania všetkých oslabených slabík rovnakou hláskou. Keď si zapisujete nové slovo, označte prízvuk spolu s jeho významom.
Dlhšie slová rozdeľte na zvládnuteľné úseky výslovnosti bez toho, aby ste každý rovnako zdôraznili. Ak treba, precvičte jednotlivé časti a potom slovo znovu spojte s jeho bežným prízvukom. Delenie slova má pomôcť vysloviť ho celé, nie zmeniť vašu reč na sled oddelených útržkov.
Ako vyslovovať koncovky -s a -es
Pravidelná koncovka množného čísla a slovesná koncovka tretej osoby jednotného čísla majú tri bežné výslovnosti. Výber závisí od poslednej hlásky základného slova, nie iba od jeho posledného napísaného písmena. Rovnaký princíp vysvetľuje, prečo sa cats, dogs a buses nekončia rovnakým sledom hlások.
Po neznelých hláskach /p, t, k, f, θ/ je koncovka /s/: cats /kæts/. Po samohláskach a znelých spoluhláskach okrem tých v nasledujúcej skupine je /z/: dogs /dɒɡz/, plays /pleɪz/. Po /s, z, ʃ, ʒ, tʃ, dʒ/ koncovka pridáva slabiku, bežne prepisovanú ako /ɪz/: buses /ˈbʌsɪz/.
Začnite počúvaním týchto rozdielov, nie memorovaním znakov bez zvuku. Nepridávajte samohlásku ku každému množnému číslu: cats má jednu slabiku, nie dve. Overte si aj to, či sa nemení samotný základ, ako v leaf–leaves; použitie pravidla pre koncovku nenahrádza naučenie nepravidelného alebo zmeneného základu slova.
Ako vyslovovať -ed bez zbytočnej slabiky navyše
Aj pravidelná koncovka minulého času -ed má tri bežné výslovnosti. Po /t/ alebo /d/ pridáva slabiku: wanted /ˈwɒntɪd/, needed /ˈniːdɪd/. Ide o koncovku /ɪd/. Samotný pravopis nestačí: najprv určte poslednú hlásku slovesa pred pridaním koncovky.
Po ostatných neznelých spoluhláskach je koncovka /t/, ako v worked /wɜːkt/ a washed /wɒʃt/. Po samohláskach a ostatných znelých spoluhláskach je /d/, ako v played /pleɪd/. Tieto tvary nezískavajú samostatnú koncovú slabiku. Príručka British Council k minulým tvarom pravidelných slovies ponúka ďalšie príklady týchto troch výslovností.
Toto vysvetlenie sa týka pravidelných slovesných koncoviek. Niektoré slová používané ako prídavné mená majú vlastnú výslovnosť, napríklad a learned professor (učený profesor), kde má learned dve slabiky. Začiatočník sa takéto prípady môže učiť ako celé spojenia, namiesto rozširovania pravidla pre pravidelné slovesá na každé napísané slovo končiace sa na ed.
Prečo kontext niekedy mení spôsob čítania slova
Niekedy má rovnaké napísané slovo rôzne výslovnosti podľa významu alebo gramatického použitia. Užitočným príkladom už na začiatku učenia je sloveso read. Jeho základný tvar a prítomný tvar bez koncovky -s používajú /riːd/, kým minulý tvar a minulé príčastie používajú /red/. Pravopis sa nemení.
Pozrite si vetu These days, I read every evening. (V súčasnosti čítam každý večer.) Opisuje súčasný zvyk, preto sa read vyslovuje /riːd/. Porovnajte I read it yesterday. (Prečítal som to včera.) Minulý kontext vyžaduje /red/. Samotný pravopisný vzorec ea o tom nemôže rozhodnúť. Učebný slovník tieto tvary rozlišuje; pozrite si heslo read v slovníku Cambridge.
Skôr než vetu prečítate nahlas, uistite sa, že rozumiete jej významu. Keď viete, kto čo robí a kedy, ľahšie vyberiete správny tvar, zmysluplne spojíte slová do skupín a umiestnite dôraz. Presné čítanie teda nie je iba dekódovaním písmen: postupne prepája výslovnosť so slovnou zásobou a gramatikou.
Prečítajte si aj: Výslovnosť a porozumenie hovorenému slovu: nahrávky, fonetický prepis a päťminútové cvičenie
Od jednotlivých slov k celej vete
Vo vete hovoriaci zvyčajne nezdôrazňujú každé slovo rovnako a po každom nerobia pauzu. Dôležité informácie bývajú výraznejšie, zatiaľ čo bežné gramatické slová môžu byť oslabené. Napríklad neprízvučné can má často oslabený tvar /kən/ namiesto plného /kæn/. To, ktoré slová vyniknú, závisí od toho, čo chcete povedať, a od kontextu.
Začnite zreteľnou, pozornou výslovnosťou a potom ju porovnajte s vhodnou nahrávkou krátkeho úseku reči. Počúvajte skupiny slov, ktoré patria k sebe, a pauzy, ktoré pomáhajú vyjadriť význam. Interpunkcia poskytuje vodidlo, ale prirodzená reč nevzniká pridaním rovnakej pauzy pri každom napísanom znamienku.
Nemusíte hneď napodobňovať veľmi rýchlu reč ani zámerne vynechávať hlásky. Najprv dbajte na to, aby boli slová rozpoznateľné a význam jasný. Potom si krátky úsek niekoľkokrát precvičte a postupne presuňte pozornosť od jednotlivých hlások k zvukovej podobe celého úseku. Nahrávky slov a nahrávky viet slúžia príbuzným, no odlišným účelom.
Čo robiť, keď narazíte na neznáme slovo
Najprv si všimnite známe skupiny písmen a koncovky. Overte, či slovo obsahuje vzorec s nemým e alebo známu samohláskovú skupinu, no prvé prečítanie berte ako odhad. Pri dlhšom slove neurčujte prízvuk s istotou iba preto, že jedna slabika vyzerá povedome.
Vyhľadajte celé slovo v učebnom slovníku. Overte si jeho význam a gramatický tvar, prečítajte prepis a vypočujte príslušnú nahrávku. Porovnajte svoj prvý odhad s tým, čo počujete: prekvapila vás samohláska, nemé písmeno, koncovka alebo prízvuk? Keď túto vlastnosť určíte, získate niečo konkrétne na zapamätanie.
Potom slovo zopakujte bez nahrávky, znovu ho skontrolujte a použite v krátkom spojení. Ak porušuje známy vzorec, v poznámkach ho umiestnite vedľa bežného príkladu tohto vzorca. Popri všeobecných postupoch čítania si budujete aj slovnú zásobu so známou výslovnosťou. Stránky Cambridge venované výslovnosti ponúkajú britské aj americké zvukové vzory.
Ako si precvičovať čítanie bez hádania
Venujte sa vždy jednému rozdielu. Jedno precvičovanie sa môže sústrediť na nemé koncové e, dva bežné spôsoby čítania oo alebo rozdiel medzi /ɪ/ a /iː/. Prečítajte niekoľko známych príkladov, počúvajte a vysvetlite, čo sa mení. Potom skúste krátku vetu obsahujúcu jedno z týchto slov, aby ste sa vzorec nenaučili iba ako izolovaný zoznam.
Vyberajte krátke texty, ktorých slovnú zásobu z väčšej časti poznáte. Ak si každé slovo vyžaduje slovník, ťažko sa sústredíte súčasne na význam aj výslovnosť. Najprv čítajte s cieľom porozumieť, overte si neisté slová a potom úryvok prečítajte nahlas. Nahrávka toho istého úryvku vám umožní porovnať prízvuk a členenie reči aj jednotlivé hlásky.
Na opakovanie slov spolu s ich významom, fonetickým prepisom a nahrávkami môžete používať cvičenia slovnej zásoby v LuvStudy. Počúvanie pri sledovaní pravopisu pomáha všímať si známe vzorce v skutočných slovách. Stránka automaticky nehodnotí vaše čítanie nahlas a nahrávky jednotlivých slov nenahrádzajú počúvanie súvislých viet.
Overte si vzorce a vysvetlite svoj výber
Tieto úlohy opakujú princípy čítania vysvetlené vyššie. Skúste nájsť dôvod každej odpovede, nielen správnu možnosť. Všetky odpovede s IPA používajú referenčný model opísaný na začiatku.
- Čo sa mení medzi hat /hæt/ a hate /heɪt/? Pridáva koncové e slabiku?
- Majú food a good rovnakú samohlásku v referenčnej výslovnosti tejto príručky?
- Ako sa číta sh v shop: ako jedna hláska alebo ako názvy dvoch písmen?
- Ktoré napísané písmeno je nemé na začiatku slova write?
- Ktorá slabika je prízvučná v about /əˈbaʊt/ a čo sa deje s prvou samohláskou?
- Vyberte výslovnosť pravidelnej koncovky: cats — /s/, /z/ alebo /ɪz/?
- Končí sa worked na /t/, /d/ alebo /ɪd/? Porovnajte ho s wanted.
- Ako sa vyslovuje read v nasledujúcej vete? I read it yesterday. Vyberte /riːd/ alebo /red/.
Odpovede a vysvetlenia
- Samohláska sa mení z /æ/ na /eɪ/. Koncové e je nemé; obe slová majú jednu slabiku.
- Nie. Food má /uː/, kým good má /ʊ/. Zápis oo nemá jednu univerzálnu výslovnosť.
- Označuje jedinú hlásku /ʃ/. Názvy písmen slúžia na hláskovanie nahlas, nie na spájanie hlások slova.
- W je nemé. Slovo sa začína na /r/, nie na /w/.
- Prízvučná je druhá slabika. Prvou samohláskou je oslabená samohláska /ə/, nie názov písmena A v abecede.
- /s/, pretože základné slovo sa končí neznelou hláskou /t/. Žiadna ďalšia slabika sa nepridáva.
- Worked má koncovku /t/ po /k/ a zostáva jednoslabičné. Wanted má /ɪd/ po /t/ a má dve slabiky.
- /red/. Veta sa vzťahuje na minulosť, preto je potrebná výslovnosť minulého tvaru, hoci sa pravopis nemení.
Prečítajte si aj: Anglická gramatika pre začiatočníkov: základné pravidlá s príkladmi
Pravidlá čítania sú užitočné, keď ich spojíte so skutočnými slovami
Na začatie čítania v angličtine nepotrebujete dokonale predpovedať výslovnosť každého neznámeho slova. Potrebujete rozpoznať užitočné vzorce, všimnúť si, keď sa slovo správa inak, a spoľahlivo si ho overiť. Samohláskové skupiny, nemé písmená, prízvuk a koncovky poskytujú rámec; nahrávky a zmysluplné vety ukazujú, ako tento rámec funguje v skutočnom jazyku.
K náročnému vzorcu sa vráťte s niekoľkými novými príkladmi a potom tieto slová použite v krátkom úryvku. Postupne budete viac slov rozpoznávať priamo, pričom pravidlá čítania vám zostanú k dispozícii pri ďalšom neznámom slove.
