Anglická gramatika pre začiatočníkov: základné pravidlá s príkladmi

Môžete poznať slová pre osobu, činnosť aj predmet a stále si nebyť istí, ako ich spojiť. Anglická gramatika vysvetľuje tieto vzťahy: kto niečo robí, či sa to deje pravidelne alebo práve teraz, ktorý predmet máte na mysli a či niečo oznamujete, alebo sa pýtate. Jej praktickým cieľom je jasne vyjadriť to, čo chcete povedať.

Pre začiatočníka nebýva problémom jedno zložité pravidlo, ale niekoľko malých rozhodnutí v tej istej vete. Potrebujete is alebo does? Má mať sloveso -s? Patrí pred podstatné meno a alebo the? Keď sa systém učíte v rozumnom poradí, tieto rozhodnutia sa ľahšie chápu.

Táto príručka buduje základ krok za krokom. Venuje sa anglickej gramatike, ktorú potrebujete na vlastné predstavenie, rozprávanie o bežných udalostiach, získavanie informácií a spájanie jednoduchých myšlienok. Nie je zoznamom všetkých výnimiek. Každá časť vysvetľuje vzorec a uvádza príklady priamo pri vysvetlení, aby ste videli stavbu vety aj dôvod použitia konkrétneho tvaru.

Začnite stavbou anglickej vety

V bežnej oznamovacej vete stojí podmet zvyčajne pred slovesom. Podmet hovorí, o kom alebo o čom veta je; sloveso vyjadruje činnosť alebo stav. Ak má činnosť predmet, ten obyčajne nasleduje za slovesom. Pozrite si vetu Maya reads a message. (Maya číta správu.) Maya je podmet, reads je sloveso a a message je predmet.

Toto poradie nesie význam. Vo vete The dog follows the boy. (Pes nasleduje chlapca.) nasleduje pes; výmena podstatných mien zmení to, kto koho nasleduje. Angličtina preto nie vždy umožňuje slovosled, ktorý vám pripadá prirodzený v slovenčine. Najprv nájdite podmet a sloveso, potom doplňte informácie potrebné na dokončenie myšlienky.

Nie každá veta potrebuje predmet. The baby sleeps. (Bábätko spí.) je úplná veta, zatiaľ čo The baby is tired. (Bábätko je unavené.) používa is na spojenie podmetu s opisom. Bežné úplné oznamovacie vety spravidla potrebujú vyjadrený podmet: It is cold. (Je zima.) obsahuje it, hoci neodkazuje na konkrétny predmet. Častou výnimkou sú rozkazy: Open the window. (Otvorte okno.) sa obracia na poslucháča bez výslovného you.

Zámená: kto niečo robí a na koho sa dej vzťahuje

Zámená umožňujú hovoriť o ľuďoch a veciach bez opakovania mena zakaždým. Ich tvar sa môže meniť podľa úlohy vo vete. Podmetový tvar patrí na miesto podmetu; predmetový tvar sa používa po mnohých slovesách a po predložkách. Pozrite si She knows me. (Ona ma pozná.) Tu she je podmet a me je predmet. Ich nahradenie tvarmi her a I by nezachovalo správnu stavbu vety.

Posledný stĺpec ukazuje, komu vec patrí alebo ku komu má osoba vzťah: my friend (môj priateľ), their house (ich dom). Tieto tvary stoja pred podstatným menom. Porovnajte This is my bag. (Toto je moja taška.) s This bag is mine. (Táto taška je moja.) Tvar mine stojí samostatne. Používajte my bag, nie the my bag. Pri mene osoby sa vlastníctvo môže vyjadriť pomocou 's: Maya's bag (Mayina taška).

You môže oslovovať jednu osobu aj viacero osôb; obvyklá zhoda so slovesom zostáva rovnaká. They môže označovať viacero ľudí alebo vecí a používa sa aj pre jednu osobu, napríklad keď jej rod nie je známy. Stále sa spája s tvarmi ako they are a they have. Učte sa zámená ako súčasť celých viet, nie iba ako samostatný zoznam prekladov.

Sloveso be: prečo sú am, is a are dôležité

Sloveso be spája podmet s informáciou o totožnosti, stave alebo mieste. V prítomnosti používajte am s I, is s he, she, it a s podmetmi vyjadrenými podstatným menom v jednotnom čísle a are s you, we, they a s podmetmi v množnom čísle. Rozhoduje podmet, nie najbližšie slovo.

Vo vete My sister is a doctor. (Moja sestra je lekárka.) spája is osobu s povolaním. Vo vete We are tired. (Sme unavení.) spája ľudí so stavom; vo vete The keys are on the table. (Kľúče sú na stole.) uvádza ich polohu. Podobne ako slovenské „byť“ je v týchto štandardných anglických vetách potrebné aj be. Tento vzorec sa používa aj pri veku, kde slovenčina používa „mať“: I am twenty. (Mám dvadsať rokov.)

Pri zápore vložte not za sloveso: She is not ready. (Nie je pripravená.) Pri otázke dajte sloveso pred podmet: Is she ready? (Je pripravená?) Do tohto vzorca nepridávajte do. Skrátené tvary ako I'm, isn't a aren't sú bežné v rozhovore a neformálnom písaní.

Be nie je univerzálne slovo, ktoré vložíte pred každú činnosť. I work. (Pracujem.) nepotrebuje am. I am working. (Práve pracujem.) je iná správna konštrukcia, ktorú vysvetlíme neskôr. I am work. nesprávne spája obe možnosti.

Podstatné mená: jednotné číslo, množné číslo a nepočítateľnosť

Počítateľné podstatné meno môže pomenovať jednotlivú vec, ktorú počítame: jeden lístok, dva lístky. Bežná koncovka množného čísla je -s, ale pravopisné vzorce sa líšia: box–boxes, city–cities, boy–boys. Existujú aj nepravidelné tvary množného čísla, napríklad child–children (dieťa–deti). Nepridávajte apostrof len preto, aby ste vytvorili množné číslo.

Nepočítateľné podstatné mená sa vo svojich bežných významoch používajú inak. Water (voda), information (informácie) a furniture (nábytok) sa v týchto významoch zvyčajne nepočítajú priamo. Hovorte some information (nejaké informácie), nie an information. Ak chcete počítať množstvo alebo jednotky, pridajte vhodné počítateľné podstatné meno: two glasses of water (dva poháre vody) alebo three pieces of furniture (tri kusy nábytku).

Počítateľnosť súvisí s použitím a významom slova, nie iba s tým, či sa daná vec dá v skutočnosti spočítať. Podstatné meno môže mať obe použitia: chicken môže označovať mäso, kým a chicken označuje jedného vtáka. Zamýšľaný význam si môžete overiť v učebnom slovníku. Nepredpokladajte, že anglický vzorec zodpovedá slovenčine.

Some často uvádza neurčené množstvo v oznamovacích vetách: We have some rice. (Máme trochu ryže.) Any je bežné v záporných vetách a neutrálnych otázkach: We don't have any rice. (Nemáme žiadnu ryžu.) Sú to bežné vzorce, nie absolútne pravidlá: v ponukách sa často používa some, napríklad Would you like some tea? (Dáte si čaj?) Pri otázkach na množstvo používajte How many tickets? (Koľko lístkov?) s počítateľným podstatným menom v množnom čísle a How much water? (Koľko vody?) s nepočítateľným podstatným menom.

Členy: kedy použiť a, an, the alebo žiadny člen

Členy pomáhajú poslucháčovi určiť, ktoré podstatné meno máte na mysli; slovenčina takúto kategóriu členov nemá. Použite a/an s počítateľným podstatným menom v jednotnom čísle, keď uvádzate jedného zástupcu kategórie bez toho, aby poslucháč vedel, o ktorého konkrétne ide. Použite the, keď poslucháč dokáže danú osobu alebo vec určiť. V príklade I bought a lamp. The lamp is blue. (Kúpil som lampu. Tá lampa je modrá.) sa druhá veta vracia k už spomenutej lampe.

Nejde iba o pravidlo prvého a druhého spomenutia. Môžete sa spýtať Could you close the door? (Mohli by ste zavrieť dvere?) aj bez predchádzajúcej zmienky, ak je jasné, o ktoré dvere ide. Medzi a a an vyberajte podľa nasledujúcej hlásky, nie napísaného písmena: a university sa začína hláskou /j/; an hour sa začína samohláskou.

Vo všeobecných tvrdeniach sú podstatné mená v množnom čísle a nepočítateľné podstatné mená často bez člena: Dogs need exercise. (Psy potrebujú pohyb.) Počítateľné podstatné meno v jednotnom čísle zvyčajne potrebuje určovací výraz: a book, the book alebo my book. Určovací výraz tu znamená slovo, ktoré pomáha bližšie určiť podstatné meno. Podrobnosti nájdete vo vysvetlení členov od Cambridge.

Prídavné mená, príslovky a základné porovnávanie

Prídavné meno opisuje osobu alebo vec. Bežne stojí pred podstatným menom, napríklad a quiet room (tichá izba), alebo po be, ako vo vete The room is quiet. (Izba je tichá.) Anglické prídavné mená zvyčajne nemenia tvar podľa množného čísla ani gramatického rodu podstatného mena. Rovnaké quiet sa objavuje v two quiet rooms (dve tiché izby). Koncovku množného čísla pridávajte k podstatnému menu, nie k prídavnému.

Príslovka môže opisovať, ako sa činnosť vykonáva. Porovnajte She is careful. (Je opatrná.), čo opisuje osobu, s She drives carefully. (Šoféruje opatrne.), čo opisuje jej šoférovanie. Mnohé príslovky spôsobu sa končia na -ly, ale táto koncovka nie je univerzálnym rozlišovacím znakom. Fast môže byť prídavné meno aj príslovka, kým friendly je prídavné meno. Bežná príslovka zodpovedajúca good (dobrý) je well (dobre).

Pri porovnávaní dvoch vecí dostávajú mnohé krátke prídavné mená -er: This bag is cheaper than that one. (Táto taška je lacnejšia než tamtá.) Pri mnohých dlhších prídavných menách sa používa more: This chair is more comfortable. (Táto stolička je pohodlnejšia.) Tretí stupeň vyjadruje najvyššiu alebo najnižšiu mieru vlastnosti v skupine: the cheapest bag (najlacnejšia taška), the most comfortable chair (najpohodlnejšia stolička). Niektoré tvary sú nepravidelné, napríklad good–better–best. Nové prídavné meno sa učte aj s tvarmi stupňovania, keď ich potrebujete, a nespájajte oba spôsoby porovnávania do tvarov ako more cheaper.

Have a there is: vlastníctvo nie je to isté ako existencia

Používajte have na vyjadrenie vlastníctva a mnohých osobných vzťahov či vlastností. V jednoduchom prítomnom čase používajte has s he, she, it a podmetmi vyjadrenými podstatným menom v jednotnom čísle: Maya has a bicycle. (Maya má bicykel.) Pri tomto vzorci sa v otázkach a zápore používa do/does: Does Maya have a bicycle? (Má Maya bicykel?) Po does má hlavné sloveso tvar have, nie has. Ide o základný tvar: slovníkový tvar bez to, napríklad have, work alebo go.

Stretnete sa aj s have got, najmä na vyjadrenie vlastníctva v hovorenej britskej angličtine. Má vlastný spôsob tvorenia otázok: Have you got a bicycle? (Máte bicykel?) Obe konštrukcie sú užitočné, ale nemiešajte ich do Do you have got ...? Pri učení začnite jedným vzorcom a používajte ho dôsledne.

There is a there are uvádzajú existenciu alebo prítomnosť niečoho. Použite There is a shop near my house. (Blízko môjho domu je obchod.) na prvé uvedenie obchodu a There are two shops. (Sú tam dva obchody.) pre množné číslo. Porovnajte The shop is near my house. (Ten obchod je blízko môjho domu.) Teraz už je obchod určený a opisujete jeho polohu. V týchto uvádzacích vetách there neznamená vzdialené miesto.

Jednoduchý prítomný čas: zvyky, fakty a súčasné situácie

Jednoduchý prítomný čas, Present Simple, používajte pre zvyky, všeobecné fakty a situácie, ktoré predstavujete ako všeobecne platné v súčasnosti. I walk to work. (Do práce chodím pešo.) opisuje bežný zvyk, nie nevyhnutne činnosť prebiehajúcu počas hovorenia. She lives near the station. (Býva blízko stanice.) opisuje jej súčasnú situáciu; netvrdí, že tam bude bývať navždy.

Pri väčšine slovies používajte základný tvar s I, you, we, they. S he, she, it alebo s podmetom vyjadreným podstatným menom v jednotnom čísle pridajte -s alebo zodpovedajúci pravopisný variant: works, watches, studies. V otázkach a zápore už označenie tohto tvaru nesie does, preto sa hlavné sloveso vracia do základného tvaru: Does she work here? (Pracuje tu?) She doesn't work here. (Nepracuje tu.)

S I, you, we, they a podmetmi vyjadrenými podstatným menom v množnom čísle sa v týchto otázkach používa do a v zápore do not, zvyčajne skrátené na don't: Do they work here? (Pracujú tu?) They don't work here. (Nepracujú tu.) Hlavné sloveso zostáva v základnom tvare. Pamätajte, že be má vlastný vzorec vysvetlený vyššie.

Výrazy frekvencie ako often (často) a usually (zvyčajne) bežne stoja pred hlavným slovesom, ale po be: I usually cook. (Zvyčajne varím.) I am usually busy. (Zvyčajne som zaneprázdnený.) Jednoduchý prítomný čas môže opisovať aj cestovné poriadky a rozvrhy. Najprv sa naučte jeho hlavné významy, až potom menej bežné použitia; ďalšie precvičovanie ponúka príručka British Council k Present Simple.

Priebehový prítomný čas: prebiehajúca činnosť alebo dočasná situácia

Priebehový prítomný čas, Present Continuous, používa am/is/are a po ňom tvar s -ing. Dôležité sú obe časti: správne je I am reading. (Práve čítam.), nie I reading. Konštrukcia predstavuje činnosť ako prebiehajúcu v období, o ktorom hovoríte. Môže ísť o presný okamih alebo o dočasné obdobie okolo súčasnosti.

Porovnajte She works in a hotel. (Pracuje v hoteli.) s She is working in a hotel this month. (Tento mesiac pracuje v hoteli.) Prvá veta predstavuje jej prácu ako súčasnú všeobecnú situáciu. Druhá zdôrazňuje dočasné riešenie; nemusí pracovať presne v sekunde, keď vetu vyslovíte. Rozhoduje význam, ktorý chcete vyjadriť, nie iba prítomnosť časového výrazu.

Mnohé slovesá opisujúce stavy vrátane know (vedieť) a need (potrebovať) sa vo svojich bežných stavových významoch zvyčajne používajú v jednoduchých tvaroch. Povedzte I know the answer. (Poznám odpoveď.) aj vtedy, keď hovoríte o prítomnosti. Niektoré slovesá menia význam podľa jednoduchého alebo priebehového použitia, preto z tohto začiatočného pravidla nerobte tvrdenie, že konkrétne sloveso nikdy nemôže mať tvar s -ing.

Jednoduchý minulý čas: ukončená situácia v minulosti

Jednoduchý minulý čas, Past Simple, umiestňuje udalosť alebo situáciu do ukončeného minulého obdobia. Čas môže byť uvedený, ako vo vete We visited our friends yesterday. (Včera sme navštívili priateľov.), alebo vyplývať z rozhovoru. Veta nemusí obsahovať slovo yesterday, aby sa v nej tento čas použil. Dôležitý je minulý kontext, nie prítomnosť konkrétneho kľúčového slova.

Pravidelné slovesá zvyčajne tvoria minulý tvar pomocou -ed, podľa potreby s pravopisnými úpravami. Nepravidelné slovesá majú tvary, ktoré sa treba naučiť: go–went, see–saw. V bežných otázkach a záporoch s týmito slovesami činnosti používajte did alebo didn't a základný tvar: Did you go? (Išli ste?) I didn't go. (Nešiel som.) Informáciu o minulosti už nesie did, preto je didn't went nesprávne.

Be má v minulosti iný vzorec: I/he/she/it was a you/we/they were. Používajte Was she at home? (Bola doma?) a She wasn't at home. (Nebola doma.) bez did. Pri precvičovaní si zachovajte jasný rozdiel medzi be a bežnými hlavnými slovesami.

Ako hovoriť o budúcnosti: will, going to a dohody

Angličtina má viacero spôsobov, ako vyjadriť budúcnosť. Will so základným tvarom môže vyjadriť predpoveď, sľub alebo rozhodnutie prijaté v okamihu hovorenia. Ak vidíte, že sa niekto trápi s taškou, I'll help you. (Pomôžem vám.) môže vyjadriť vaše okamžité rozhodnutie. Záporný tvar won't znamená will not.

Be going to so základným tvarom často vyjadruje existujúci zámer alebo predpoveď založenú na súčasných náznakoch. I'm going to study tonight. (Dnes večer sa budem učiť.) predstavuje plán, ktorý už máte. V tejto konštrukcii zachovajte am/is/are; I going to study je neúplné.

Priebehový prítomný čas môže opisovať dohodnutú budúcu udalosť: We're meeting our teacher tomorrow. (Zajtra sa stretneme s naším učiteľom.) Tieto možnosti sa môžu prekrývať a kontext ovplyvňuje, ktorá znie prirodzene. Nepovažujte will za povinný preklad každej myšlienky o budúcnosti. Najprv rozhodnite, či oznamujete rozhodnutie, opisujete zámer alebo hovoríte o dohode.

Predprítomný čas: úvod do spojenia s prítomnosťou

Predprítomný čas, Present Perfect, používa have/has a minulé príčastie, často nazývané tretí tvar slovesa. Pri pravidelných slovesách sa píše rovnako ako minulý tvar s -ed; nepravidelné tvary sa môžu líšiť, napríklad write–wrote–written. Spája minulú situáciu s prítomnosťou, namiesto jej jednoduchého zaradenia do ukončeného minulého obdobia.

Napríklad I have lost my key. (Stratil som kľúč.) môže vysvetľovať, prečo teraz nemôžete otvoriť dvere. I lost my key yesterday. (Včera som stratil kľúč.) umiestňuje stratu do konkrétneho ukončeného času. Predprítomný čas sa zvyčajne nespája s výrazom ukončeného minulého času, ako je yesterday. Opisuje aj skúsenosti až do súčasnosti a niektoré pokračujúce situácie: I have lived here for two years. (Bývam tu dva roky.) V tomto prípade tam človek stále býva. Tento prehľad je východiskom; ďalšie použitia nájdete vo vysvetlení Present Perfect od British Council.

Prečítajte si aj: Anglické slovesné časy: ako sa ich naučiť bez zmätku (vysvetlenie pre začiatočníkov)

Otázky a zápor: vyberte správny vetný vzorec

Nie všetky anglické otázky vzniknú pridaním rovnakého pomocného slova. Najprv sa pozrite na slovesnú konštrukciu. Pri be presuňte toto sloveso pred podmet. Pri bežnom hlavnom slovese v jednoduchom prítomnom alebo minulom čase potrebuje väčšina otázok do/does/did. Pri modálnom slovese, napríklad can, presuňte pred podmet toto sloveso. Tabuľka ukazuje aj pomocné have v predprítomnom čase.

Pri zloženom tvare použite v otázke prvé pomocné sloveso a pri zápore zaň vložte not: Is she working? (Práve pracuje?) She isn't working. (Práve nepracuje.) Pomocné have v Has she finished? (Už skončila?) sa používa inak než vyjadrenie vlastníctva vo vete Does she have a bicycle? (Má bicykel?) Opytovacie slová zvyčajne stoja pred otázkovým vzorcom: Where does she work? (Kde pracuje?) Nepridávajte ďalšie do, keď je vhodné pomocné sloveso už prítomné.

Bežnou výnimkou sú otázky na samotný podmet. V neutrálnej otázke Who works here? (Kto tu pracuje?) zaujíma who miesto podmetu, preto sa nepoužíva does. Porovnajte Who does she help? (Komu pomáha?) Tu je she stále podmetom a pýtate sa na predmet. Tento rozdiel podrobnejšie vysvetľuje príručka Cambridge k otázkam s opytovacími slovami.

Can, should a must: schopnosť, rada a nevyhnutnosť

Modálne slovesá pridávajú k inému slovesu významy ako schopnosť, dovolenie, rada alebo nevyhnutnosť. Pre začiatočníka sú užitočným východiskom can, should a must. Nasleduje po nich základný tvar bez to a v tretej osobe nepriberajú -s: správne je She can swim. (Vie plávať.), nie She cans to swim.

Can môže opisovať schopnosť alebo slúžiť na požiadanie o dovolenie: Can I sit here? (Môžem si sem sadnúť?) Should bežne uvádza radu: You should rest. (Mali by ste si oddýchnuť.) Must môže vyjadrovať dôraznú požiadavku: You must show your ticket. (Musíte ukázať lístok.) Sú to užitočné základné významy, nie všetky možné použitia.

Dávajte pozor na zápor. You mustn't enter. znamená, že vstup je zakázaný. You don't have to enter. znamená, že nemusíte vstúpiť; vstup sa tým nezakazuje. Tieto významy nie sú zameniteľné. Have to tiež vyjadruje nevyhnutnosť, no gramaticky používa tvary ako Does she have to ...? Viac podrobností nájdete vo vysvetlení must od Cambridge.

Predložky: opis času, miesta a pohybu

Predložky spájajú podstatné meno alebo zámeno so zvyškom vety. Môžu určovať miesto, čas alebo smer. Ich významy zriedka zodpovedajú jednému slovu v inom jazyku vo všetkých situáciách, preto je užitočnejšie učiť sa predložku s celým okolitým spojením než očakávať jeden preklad použiteľný všade.

Pri mieste in často vyjadruje polohu vnútri oblasti alebo priestoru, on polohu na povrchu a at polohu v určitom bode alebo na mieste spojenom s činnosťou. Porovnajte in the box (v škatuli), on the desk (na písacom stole) a at the bus stop (na autobusovej zastávke). Sú to počiatočné vzorce, nie úplné definície. Treba sa naučiť aj ustálené spojenia ako on the bus (v autobuse).

Pri čase používajte at s hodinami, on s dňami a dátumami a in s mesiacmi, rokmi a ročnými obdobiami. Tak vznikajú spojenia at seven (o siedmej), on Monday (v pondelok) a in September (v septembri). Výrazy ako next Monday (budúci pondelok) a last year (minulý rok) tieto predložky zvyčajne nepotrebujú. Pohyb smerom k cieľu často používa to, napríklad go to school (ísť do školy), no bežné spojenie je go home (ísť domov), bez to. Keď sa s nimi stretnete, všímajte si a zapisujte celé spojenia.

Spájanie myšlienok pomocou and, but a because

Keď dokážete vytvoriť jednoduchú vetu, pripojte k nej druhú myšlienku. And (a) pridáva informáciu, but (ale) uvádza protiklad a because (pretože) vysvetľuje dôvod. Spojenie má vyjadrovať váš zámer, nie iba predĺžiť vetu.

Vo vete I want to practise, but I am tired. (Chcem si precvičovať učivo, ale som unavený.) je druhá časť v protiklade k prvej. Vo vete I am studying because I have a test tomorrow. (Učím sa, pretože zajtra mám test.) vysvetľuje dôvod. Každá časť stále potrebuje správnu vnútornú stavbu. Dlhšia veta neodstraňuje potrebu podmetu, vhodného slovesného tvaru alebo člena.

Tieto spojenia budujte postupne. Dve jasné prepojené myšlienky sú užitočným východiskom pred dlhšími súvetiami s viacerými vedľajšími vetami. Pri kontrole textu sa pýtajte, či je každá časť gramaticky správna a či spojovací výraz vyjadruje vzťah, ktorý ste zamýšľali.

Prečítajte si aj: Chunks v angličtine: čo sú a 50 užitočných príkladov s prekladom

Ako sa učiť anglickú gramatiku bez straty významu

Vyberte si jednu praktickú úlohu a gramatiku, ktorú na ňu potrebujete. Na vlastné predstavenie si precvičujte zámená, be a jednoduché spojenia s podstatnými menami. Na opis dňa pracujte s jednoduchým prítomným časom. Na opis nedávnej cesty začnite jednoduchým minulým časom. Každý nový tvar tak dostane účel a ľahšie zistíte, ktorá informácia chýba, keď veta pôsobí neúplne.

Po prečítaní pravidla napíšte niekoľko viet, ktoré sú pre vás pravdivé alebo užitočné. Zmeňte podmet, vytvorte zápor a položte otázku, pričom kontrolujte, ktoré slová sa musia zmeniť. Potom vysvetlite rozdiel vo význame dvoch tvarov, napríklad zvyku a prebiehajúcej činnosti. Ak rozdiel nedokážete vysvetliť, vráťte sa k situácii, nie iba ku koncovke.

Chyby si prechádzajte podľa typu. Chýbajúci podmet, nesprávny slovesný tvar a chýbajúci člen potrebujú rôzne vysvetlenia. Ak opravíte iba viditeľné slovo bez pochopenia jeho úlohy, neskôr sa vám bude ťažko tvoriť iná veta. Vracajte sa k rovnakému vzorcu s novou slovnou zásobou a hľadajte ho v krátkych textoch a nahrávkach.

Slovná zásoba a gramatika sa navzájom podporujú. Môžete používať cvičenia slovnej zásoby v LuvStudy na precvičovanie významov a pravopisu slov aj na počúvanie ich nahrávok a potom známe slová použiť vo vlastných vetách. Nástroj na slovnú zásobu automaticky nehodnotí gramatiku voľne napísaných viet; overujte si ich v spoľahlivej gramatickej príručke alebo s niekým, kto vám vie poskytnúť presnú spätnú väzbu.

Overte si základné pravidlá

Tieto úlohy opakujú pravidlá vysvetlené v článku. Vyberte odpoveď, ktorá zodpovedá tvaru aj významu. Vysvetlenia vám pomôžu určiť, k čomu sa treba vrátiť, aby cvičenie nebolo iba počtom získaných bodov.

1. Vyberte sloveso: My sister ___ at home. (am / is / are)
2. Vyberte člen pre jednu bližšie neurčenú hodinu: We need ___ hour. (a / an)
3. Opravte otázku: Does he works here?
4. Opíšte činnosť, ktorá prebieha teraz: Please wait. I ___ a message. (write / am writing)
5. Opravte zápor: We didn't went out yesterday.
6. Vyjadrite, že niečo nie je potrebné, nie že je to zakázané: You ___ bring food; we have enough. (mustn't / don't have to)
7. Spýtajte sa, ktorá osoba tu pracuje: Who ___ here? (work / works)
8. Vyberte zámeno: Please send the address to ___. (I / me)

Prečítajte si aj: Pravidlá čítania angličtiny: hlásky, písmená a príklady pre začiatočníkov

Čo študovať ďalej

Užitočným základom je schopnosť zostaviť jasnú vetu, zmeniť ju na otázku alebo zápor a vysvetliť, prečo sú v nej použité hlavné tvary. Nemusíte si hneď vybaviť každý odborný termín. Potrebujete však rozlišovať napríklad opis s be od činnosti s bežným slovesom a zvyk od prebiehajúcej činnosti.

Potom rozširujte vždy jednu oblasť: preskúmajte časy podrobnejšie, študujte voľbu členov v rôznych kontextoch, učte sa bežné slovesné vzorce a precvičujte si dlhší súvislý prejav. Gramatika sa stáva použiteľnou opakovaným kontaktom so zmysluplnými vetami. Ponechajte si túto príručku ako pomôcku a vracajte sa k časti, ktorá odpovedá na vašu ďalšiu otázku.